Civilná ochrana obyvateľstva

Nová príručka: Skladací leták (.pdf 3 260 kB) a  Ako sa zachovať pri MU (.ppt 6 952 kB)

RADY PRE OBČANOV – príručka pre obyvateľstvo

Pri živelných pohromách, katastrofách a haváriách si ľudia spravidla uvedomujú riziká, ktoré ohrozujú existenciu alebo bránia realizácii ich potrieb, cieľov a plánov. Dôsledky veľkých havárií potvrdzujú draho získané skúsenosti. Panika spôsobuje často viac strát na ľudských životoch a škôd na majetku, ako samotná havária. Najdôležitejší a rozhodujúci je problém informácií, ich rýchle vyhodnotenie a zabezpečenie prenosu informácií.

Cieľom tejto pomôcky je poskytnúť čo najviac informácií o tom, ako postupovať a ako sa správať pri živelných pohromách, haváriách alebo katastrofách.

Vybrané základné pojmy z oblasti civilnej ochrany

Mimoriadna situácia – na účely zákona NR SR č. 42/94 Z.z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov sa mimoriadnou situáciou rozumie obdobie ohrozenia alebo obdobie pôsobenia následkov mimoriadnej udalosti na život, zdravie alebo majetok, ktorá je vyhlásená podľa tohto zákona; počas nej sa vykonávajú opatrenia na záchranu života, zdravia alebo majetku, na znižovanie rizík ohrozenia alebo činnosti nevyhnutné na zamedzenie šírenia a pôsobenia následkov mimoriadnej udalosti.

Mimoriadna udalosť – živelná pohroma, havária, katastrofa alebo teroristický útok, pričom:

• živelná pohroma je živelná pohroma je mimoriadna udalosť, pri ktorej dôjde k nežiaducemu uvoľneniu kumulovaných energií alebo hmôt v dôsledku nepriaznivého pôsobenia prírodných síl, pri ktorej môžu pôsobiť nebezpečné látky alebo pôsobia ničivé faktory, ktoré majú negatívny vplyv na život, zdravie alebo na majetok,
• havária je mimoriadna udalosť, ktorá spôsobí odchýlku od ustáleného prevádzkového stavu, v dôsledku čoho dôjde k úniku nebezpečných látok alebo k pôsobeniu iných ničivých faktorov. ktoré majú vplyv na život, zdravie alebo na majetok.
• katastrofa je mimoriadna udalosť, pri ktorej dôjde k narastaniu ničivých faktorov a ich následnej kumulácii v dôsledku živelnej pohromy a havárie.

Analýza územia je posúdenie nebezpečenstva pre prípad vzniku mimoriadnej udalosti s ohľadom na zdroje ohrozenia.

Ohrozenie – obdobie, počas ktorého sa predpokladá nebezpečenstvo vzniku alebo rozšírenia následkov mimoriadnej udalosti.

Záchranné práce – sú činnosti na záchranu života, zdravia osôb a záchranu majetku, ako aj na ich odsun z ohrozených alebo z postihnutých priestorov. Súčasťou záchranných prác sú činnosti na zamedzenie šírenia a pôsobenia následkov mimoriadnej udalosti a vytvorenie podmienok na odstránenie následkov mimoriadnej udalosti.

Sebaochrana – pomoc vlastnými silami a prostriedkami, ktorá sa zameriava na ochranu vlastnej osoby a jej najbližšieho okolia a smeruje k zmierneniu alebo k zamedzeniu pôsobenia následkov mimoriadnej udalosti.

Núdzové zásobovanie – zabezpečenie dočasného minimálneho stravovania, minimálnych dávok pitnej vody a poskytovanie ďalších základných potrieb osobám postihnutým mimoriadnou udalosťou v medziach existujúcich podmienok na prežitie, najmä dodávok elektrickej energie, zabezpečenie tepla a základné zdravotnícke zabezpečenie.

Núdzové ubytovanie –  je zabezpečenie dočasného bývania osôb ohrozených alebo osôb postihnutých následkami mimoriadnej udalosti

Varovné  signály

Varovanie obyvateľstva sa vykonáva varovnými signálmi :

VŠEOBECNÉ OHROZENIE – dvojminútovým kolísavým tónom sirén pri ohrození alebo vzniku mimoriadnej udalosti, ako aj pri možnosti rozšírenia následkov mimoriadnej udalosti.

Ohrozenie vodou – šesťminútovým stálym tónom sirén pri ohrození ničivými účinkami vody.

Koniec ohrozenia – dvojminútovým stálym tónom sirén bez opakovania

Varovné signály a signál KONIEC OHROZENIA sa následne dopĺňajú hovorenou informáciou prostredníctvom hromadných informačných prostriedkov.

Kolísavým tónom poplachových sirén v trvaní 2 minút sa počas vojny a vojnového stavu vyhlasuje aj ohrozenie v prípade možného vzdušného napadnutia územia republiky. Slovná informácia pri takomto ohrození obsahuje vymedzenie územia, pre ktoré je ohrozenie vyhlásené a výraz “Vzdušný poplach”.

Ak zaznie signál – nastáva núdzová situácia.

Počúvajte signál a zistite pred čím Vás varuje. Počúvajte tiež hlásenie obecného rozhlasu, rádia, TV alebo rozhlasových vozov.

!POZOR!
1x mesačne  druhý piatok v mesiaci sa uskutočňuje o 12.00 hod. previerka funkčnosti sirén, o ďalších skúškach mimo tento termín informuje rádio a tlač !

Čo urobiť keď zaznie siréna – (mimo doby pravidelného preskúšania):

A) Pri pobyte v budove:

– zostať vo vnútri, prípadne sa ukryť v úkryte (ak je dostupný),
– uzavrieť a utesniť okná, dvere, vetráky, odstaviť klimatizáciu, vytvoriť izolovaný uzavretý

priestor,
– zapnúť rozhlas, televíziu a sledovať vysielanie,
– očakávajte informácie a riaďte sa podľa vysielaných pokynov, nepodceňujte riziko,
– telefonujte len v súrnom prípade, nezaťažujte telefónne linky,
– poskytnite pomoc nemocným, postihnutým osobám, osobám neschopným pohybu, starým

osobám,
– postarajte sa o deti bez dozoru,
– zachovávajte rozvahu a pokoj.
B) Pri pobyte mimo budovu:
Čo urobiť keď dôjde k úniku nebezpečných chemických látok

Únik nebezpečných chemických látok môže byť spôsobený deštrukciou stacionárneho zdroja nebezpečnej látky (výrobné zariadenie, sklad, zariadenie využívajúce nebezpečnú látku ako médium napr. chladiarenské zariadenie) alebo z mobilného zdroja pri preprave nebezpečnej látky (autá alebo železničné vagóny určené na prepravu nebezpečných látok).

Ohrozenie nebezpečnými chemickými látkami môže byť spôsobené aj teroristickým útokom s použitím bojových toxických chemických látok.

1. Únik nebezpečnej látky zo stacionárneho zdroja:
– ak zaznie varovný signál sirény zachovajte rozvahu, zorientujte sa podľa situácie a

rozhodnite sa pre opustenie predpokladaného priestoru,
– vaše rozhodnutie je závislé od smeru vetra šíriaceho nebezpečnú látku zo zdroja úniku a

Vašej polohy; ak sa nachádzate v smere vetra a ste v časovej tiesni okamžite vyhľadajte

ukrytie v budovách,
– pripravte si improvizovanú ochranu dýchacích ciest, očí a odkrytých častí tela,
– na ochranu tváre, dýchacích ciest a očí použite vo vode namočenú nasiakavú tkaninu a

priložte si tkaninu k ústam, nosu, zakryte si oči a dýchajte cez ňu,
– na nezakryté časti tela použite odev,
– informujte o nebezpečenstve tých občanov, ktorí nemuseli počuť varovný signál,
– poskytnite pomoc deťom, starším a bezvládnym osobám,
– uzavrite a utesnite okná, dvere, vetráky, odstavte klimatizáciu, vytvorte izolovaný uzavretý

priestor,
– izolovaný uzavretý priestor vytvorte prelepením netesností páskou, väčšie netesnosti

utesnite tkaninami namočenými vo vode s rozpustenými saponátmi,
– zapnite rozhlas, televíziu a sledujte vysielanie,
– očakávajte informácie a riaďte sa podľa vysielaných pokynov, nepodceňujte riziko.
2. Únik nebezpečnej látky z mobilného zdroja:
– okamžite opustite najkratšou cestou predpokladaný priestor možného zamorenia,
– podriaďte sa pokynom vydávaných záchrannou službou alebo políciou,
– ak nemôžete opustiť priestor zamorenia vyhľadajte ukrytie v budovách a postupujte podľa

horeuvedených pokynov.

3. Použitie bojových toxických chemických látok teroristickým útokom:
– okamžite opustite najkratšou cestou predpokladaný priestor možného zamorenia,
– okamžite chráňte si dýchacie orgány improvizovanými prostriedkami individuálnej ochrany

(mokrou vreckovkou alebo inou tkaninou)
– podriaďte sa pokynom vydávaných záchrannou službou alebo políciou,
– ak nemôžete opustiť priestor zamorenia vyhľadajte ukrytie v budovách,
– pri zasiahnutí kvapalnou bojovou toxickou chemickou látkou použite všetky dostupné

prostriedky pre jej odstránenie vodou pripadne dôkladným umytím mydlom v čo najkratšom

čase,
– zasiahnutý odev bojovou toxickou chemickou látkou odložte čo najskôr,
– po opustení priestoru zasiahnutia vykonajte dôkladnú hygienickú očistu,
– zamorený odev uložte do polyetylénových vriec a naložte s ním podľa pokynov záchrannej

služby,
– aj v prípade ak nepociťujete žiadne zdravotné problémy vyhľadajte lekára.

C) Pri nutnosti urýchleného opustenia ohrozeného priestoru

V prípade, že chcete rýchlo opustiť priestor ohrozenia alebo sa nachádzate v zatvorených priestoroch vykonajte nasledovné opatrenia:

1. Uzatvorte prívod plynu, vody a elektriny.
2. Pripravte si a vezmite so sebou najnutnejšie veci (doklady, cenné veci – malých rozmerov,

lieky a pod.).
3. Uzamknite byt.
4. Skontrolujte či Vaši susedia vedia o vzniknutej situácii.
5. V prípade, že vo Vašom okolí sa nachádzajú deti bez dozoru, starí alebo nevládni ľudia –

pomôžte im.
6. Počúvajte miestny rozhlas, pokyny orgánov vykonávajúcich evakuáciu alebo autorádio,

kde sa dozviete ďalšie potrebné informácie.
7. Priestor opúšťajte vždy kolmo na smer vetra.
8. Ak odchádzate k príbuzným alebo známym, nezabudnite po príchode nahlásiť svoj pobyt

na príslušných úradoch (dôležité pre zistenie počtu zasiahnutých, nezvestných atď.)
9. Vždy zachovávajte rozvahu !

VŽDY PLATÍ !!!

– ŽE OCHRANNÁ MASKA A AKÁKOĽVEK NÁHRADA, SLÚŽI IBA K ÚNIKU Z

OHROZENÉHO PRIESTORU,
– ŽE NEBEZPEČNÁ LÁTKA SA PRI ÚNIKU ŠÍRI V SMERE VETRA,
– ÚNIK Z OHROZENÉHO PRIESTORU VOLTE KOLMO NA SMER VETRA,
– ŽE SMER VETRA ZISTÍTE NAPRÍKLAD ZDVIHNUTÍM NAVLHČENÉHO PRSTA

NAD HLAVU.

Zásady prvej pomoci

PRVÁ POMOC – je súbor jednoduchých opatrení, ktoré môžu byť použité v každom čase, na každom mieste a ktoré môžu:

– zachrániť život,
– zabrániť zhoršeniu zdravotného stavu,
– urýchliť zotavenie.

Ako postupovať?

– bez ohrozenia vlastného života zistiť čo sa stalo,
– odstrániť nebezpečenstvo a len ak to nie je možné, postihnutého z nebezpečného miesta

premiestniť,
– ako prvého vždy ošetriť najviac postihnutého,
– zabezpečiť privolanie sanitky, lekára alebo dopravu zraneného do zdravotníckeho

zariadenia.

Ako poskytnúť prvú pomoc?

– zastaviť život ohrozujúce krvácanie,
– bezvedomie – zaistiť voľnosť dýchacích ciest,
– zástava dýchania – vykonať umelé dýchanie,
– zástava srdca –vykonať nepriamu masáž srdca,
– zabezpečiť vykonanie protišokových opatrení.

P a m ä t a j !

– nepotrebuješ osobitné vybavenie – improvizuj,
– nepreceňuj svoje sily, neohroz sám seba,
– nehýb s postihnutým viac, než je nutné.

Evakuácia  obyvateľstva

Evakuácia patrí medzi základné druhy kolektívnej ochrany obyvateľstva a vykonáva sa z dôvodu nevyhnutného časového obmedzenia pobytu osôb na ohrozenom území.
Zákon NR SR č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v § 3 ods. 10 uvádza, že evakuáciou sa rozumie odsun ohrozených osôb, zvierat, prípadne vecí z určitého územia. Vyhláška MV SR č. 75/1995 Z. z. o zabezpečovaní evakuácie upravuje podrobnosti o plánovaní, riadení a zabezpečovaní evakuácie a o plnení úloh a vykonávaní opatrení spojených s evakuáciou.

Evakuácia sa vykonáva:

a) krátkodobo s možným návratom osôb do 72 hodín,                            
b) dlhodobo s možným návratom osôb po 72 hodinách.
Evakuácia sa vyhlasuje až po vyhlásení mimoriadnej situácie. Obyvateľstvo sa vyrozumieva o vyhlásení evakuácie prostredníctvom hromadných informačných prostriedkov. Každý evakuovaný si môže vziať so sebou iba obmedzené množstvo vecí na zabezpečenie nevyhnutných životných potrieb.

EVAKUAČNÁ  BATOŽINA

1. Hmotnosť evakuačnej batožiny nemôže presiahnuť:

a) u dospelých osôb - 50 kg na jednu osobu,
b) u detí - 25 kg na jednu osobu.
2. Evakuovaným sa odporúča, aby si po vyhlásení evakuácie vzali so sebou:

a) osobné doklady, dôležité dokumenty, cennosti, peniaze,
b) osobné lieky a nevyhnutné zdravotnícke potreby,
c) základné potraviny na dva až tri dni, čaj, vodu,
d) predmety dennej potreby a osobnej hygieny,
e) vreckovú lampu, sviečku, zápalky,
f) prikrývku, spací vak,
g) náhradnú osobnú bielizeň, náhradný odev, obuv, nepremokavý plášť,
h) ďalšie nevyhnutné osobné veci.

Evakuácia  sa  plánuje  a  zabezpečuje:

a) v okolí jadrového zariadenia:
1. z pásma vymedzeného 5 km vzdialenosťou pre všetko obyvateľstvo v plnom rozsahu,
2. z pásma vymedzeného 10 km vzdialenosťou pre bezprostredne ohrozenú časť obyvateľstva v plnom rozsahu,
3. z pásma vymedzeného 21 km a 11 km vzdialenosťou od zdroja v Jaslovských Bohuniciach a 20 km vzdialenosťou od zdroja v Mochovciach pre ohrozené obyvateľstvo,

b) z územia ohrozeného kontamináciou po havárii alebo pri inej mimoriadnej udalosti spojenej s únikom nebezpečnej látky,

c) z územia, na ktorom pôsobia následky živelnej pohromy alebo katastrofy, ktoré dočasne alebo dlhodobo neumožňujú pobyt osôb, zvierat na tomto území,

d) z územia ohrozeného haváriou vodných stavieb,

e) po vyhlásení vojnového stavu z ďalšieho územia vyčleneného  pre potreby operačnej činnosti Ozbrojených síl Slovenskej republiky v čase vojnového stavu,

f) po vyhlásení vojny z ďalšieho územia vyčleneného pre potreby operačnej činnosti Ozbrojených síl Slovenskej republiky v čase vojny.

Riadenie  a  zabezpečovanie  evakuácie

sa vykonáva na základe vopred spracovaných plánov evakuácie ministerstiev, ústredných orgánov, orgánov miestnej štátnej správy, štátnych orgánov, obvodných úradov, obcí,            právnických osôb a fyzických osôb podieľajúcich sa na evakuácii.

V objekte riadi evakuáciu právnická osoba alebo fyzická osoba prostredníctvom štábu CO.

V obci riadi a zabezpečuje evakuáciu starosta obce prostredníctvom evakuačnej komisie obce.
V obvode riadi a zabezpečuje evakuáciu prednosta okresného úradu prostredníctvom evakuačnej komisie obvodu, ak je potrebné vykonať evakuáciu mimo územie obce v územnom obvode.

V územnom obvode kraja riadi a zabezpečuje evakuáciu prednosta okresného úradu v sídle   prostredníctvom evakuačnej komisie kraja, ak je potrebné vykonať evakuáciu mimo                                                                                        územný obvod obvodného úradu.

INTEGROVANÝ  ZÁCHRANNÝ  SYSTÉM

Národnou radou Slovenskej republiky bol dňa 15. februára 2002 schválený zákon č. 129/2002 Z. z. o integrovanom záchrannom systéme, ktorý nadobudol účinnosť dňom 1.júla 2002.Účelom integrovaného záchranného systému je, aby pri ohrození života, zdravia alebo majetku postihnutý neodkladne a bez omeškania dostal nevyhnutnú pomoc.

Základom infraštruktúry integrovaného záchranného systému sú koordinačné strediská na obvodných úradoch v sídle kraja, ktorých prioritnou úlohou je koordinácia činností účastníkov integrovaného záchranného systému v územnej pôsobnosti obvodného  úradu v sídle kraja a zabezpečenie príjmu tiesňového volania pri ohrození života, zdravia alebo majetku. Na ten účel je od 1. júla 2003 zriadené jednotné európske číslo tiesňového volania “112” tak, ako je to obvyklé v krajinách Európskej únie. Zriadením čísla tiesňového volania 112 sa používanie doteraz platných čísel tiesňového volania 150, 155 a 158 neruší.

Voľbou jednotného čísla tiesňového volania 112 sa volajúci dovolá na koordinačné stredisko integrovaného záchranného systému, ktoré bezodkladne zabezpečí potrebné opatrenia pre poskytnutie pomoci. Podľa dostupných informácií je v európskych krajinách tiesňové číslo 112 zriadené napríklad vo Veľkej Británii, Taliansku, SRN, Holandsku, Švédsku, Dánsku, Fínsku, Nórsku, Portugalsku, Luxembursku, Rakúsku, Slovinsku, Turecku a Českej republike.

Dňom 1. júla 2003 sa podarilo rozbehnúť činnosť koordinačných stredísk integrovaného záchranného systému na obvodných úradoch v sídle kraja s príjmom tiesňového volania na linke 112. Dňom 1. januára nadobudol účinnosť zákon č. 310/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách, ktorý umožňuje pre integrovaný záchranný systém zabezpečiť identifikáciu a lokalizáciu volajúceho na linky tiesňového volania. Tým sa vytvára možnosť pre obvodné úrady v sídle kraja začať s ukladaním pokút, prípadne podávaním trestných oznámení priamo na fyzické osoby, ktoré sa dopúšťajú porušovania zákona tým, že volajú neprávnene tiesňové číslo 112.

V integrovanom záchrannom systéme pôsobia :

a) ministerstvo,
b) ministerstvo zdravotníctva,
c) obvodné úrady v sídle kraja,
d) záchranné zložky.”.

Záchranné zložky integrovaného záchranného systému:

a) základné záchranné zložky,
b) ostatné záchranné zložky,
c) útvary Policajného zboru.

Základné záchranné zložky sú:
a) Hasičský a záchranný zbor,
b) poskytovatelia záchrannej zdravotnej služby,
c) kontrolné chemické laboratóriá civilnej ochrany,
d) Horská záchranná služba,
e) Banská záchranná služba..
Ostatné záchranné zložky sú:
a) Ozbrojené sily  Slovenskej republiky,

b) obecné (mestské) hasičské zbory,
c) závodné hasičské útvary,
d) závodné hasičské zbory,
e) pracoviská vykonávajúce štátny dozor alebo činnosti podľa osobitných predpisov,
f) jednotky civilnej ochrany,
g) obecná polícia,
h) útvary Železničnej polície,
i) Slovenský Červený kríž,
j) iné právnické osoby a fyzické osoby, ktorých predmetom činnosti je poskytovanie pomoci pri ochrane života, zdravia a majetku.

Linka 112 – jednotné európske číslo tiesňového volania.

Linka 112 – jednotné európske číslo tiesňového volania slúži na privolanie záchranných zložiek integrovaného záchranného systému v prípade, keď je ohrozený ľudský život, zdravie, majetok alebo životné prostredie. Volať na číslo 112 možno bezplatne a nepretržite, 24 hodín denne z akéhokoľvek telefónu – pevnej linky, mobilu či telefónnej búdky.
Jednotné európske číslo tiesňového volania 112 má oproti starším číslam 150, 155 a 158 viacero výhod. Zjednocuje všetky zložky integrovaného záchranného systému:

Umožňuje tak rýchle vyhodnotenie situácie a okamžitú reakciu záchranných zložiek, čo v praxi znamená jednoduchšiu, rýchlejšiu a pružnejšiu pomoc najmä v situáciách, keď je potrebná spolupráca viacerých zložiek integrovaného záchranného systému alebo keď sivolajúci nie je istý, ktorú zložku treba kontaktovať.

Voľba čísel 1-1-2 je jednoduchšia v obtiažnych situáciách, napríklad v tme alebo v miestnosti plnej dymu. Ďalšou výhodou je, že číslo 112 je číslom tiesňového volania takmer v celej Európe, čím sa nielen približujeme vyspelým krajinám Európy, ale zároveň vychádzame v ústrety cudzincom na Slovensku, ktorí si už nemusia v núdzi zisťovať staršie čísla tiesňového volania.
Súčasné národné čísla tiesňového volania 150, 155 a 158 zostávajú naďalej v platnosti.

Kedy volať 112?

Na všetky čísla tiesňového volania treba volať len v prípadoch keď je ohrozený ľudský

život, zdravie, majetok alebo životné prostredie a kedy je nutný okamžitý zásah zložiek

integrovaného záchranného systému.

Na linku 112 volajte v prípade:

• požiaru budov, automobilových vozidiel, lesa alebo iných objektov; ak vidíte plamene

alebo dym z okien budov, lesov, atď.

• prírodnej katastrofy – povodní, veternej smršti, snehových kalamít, kedy došlo k

ohrozeniu ľudského života, zdravia alebo majetku,

• závažných dopravných nehôd, pri ktorých sú zranené alebo usmrtené osoby ,
• lúpežného prepadnutia či krádeže (napr. automobilového vozidla, peňaženky,

batožiny, a podobne),

• lúpežného vlámania do budov alebo automobilových vozidiel,
• ak je potrebné vyslobodiť osoby uväznené v havarovanom vozidle alebo pod troskami

budov alebo popadaných stromov,

• ak nájdete podozrivú batožinu, v ktorej by mohla byť umiestnená výbušnina,
• ak nájdete osobu ležiacu na zemi v bezvedomí,
• ak ste svedkom násilia, bitky alebo výtržností,
• ak ste svedkom pokusu o samovraždu,
•  závažných poranení – keď nemôžete zastaviť krvácanie, keď sa niekto dusí alebo

nemôže dýchať, ak niekto utrpel poranenie elektrickým prúdom,

• ak chcete polícii oznámiť skutočnosti k trestnej činnosti alebo informácie k hľadaným

alebo prenasledovaným osobám.

Na linku 112 nevolajte:

• ak chcete len zistiť, či tiesňové volanie funguje,
• ak chcete ohlásiť vymyslenú udalosť,
• ak sa chcete len pobaviť,
• ak sa chcete len o niečom informovať (napr. o telefónnych číslach, cestovnom

poriadku, a podobne).
Tiesňové telefónne číslo 112 nikdy nezneužívajte, aby ste neodopreli pomoc tým, ktorí ju skutočne potrebujú.

Ako volať 112?

Na linku 112 môžete volať z akéhokoľvek telefónu – pevnej linky, mobilu či telefónneho automatu. Vytočte čísla 1-1-2 bez predvoľby a počkajte, kým sa na druhej strane linky ozve operátor.

Na linku 112 môžete zavolať kedykoľvek v prípade potreby, 24 hodín denne. Volanie je vždy zadarmo, čo znamená že pri telefonovaní z verejného telefónneho automatu nepotrebujete mince ani kartu.

Volaním na číslo tiesňového volania 112 sa dovoláte na najbližšie koordinačné stredisko integrovaného záchranného systému.

Čo povedať operátorovi?

Pri volaní na číslo tiesňového volania 112 treba dodržať správny postup, aby Vám operátor vedel čo najrýchlejšie zabezpečiť poskytnutie pomoci vyslaním záchranných zložiek.

Snažte sa zachovať pokoj a vecne odpovedať na otázky:

• Čo sa stalo? Táto informácia je potrebná na posúdenie, akú pomoc treba vyslať. Ide o požiar, dopravnú nehodu, povodeň, trestný čin? Aký je rozsah udalosti? Ide o požiar domu, bytu, lesa, ohrozenie života viacerých osôb, zaplavenie cesty, poľa, obce a podobne.
• Kde sa to stalo? Táto informácia je nutná k ľahkému a rýchlemu nájdeniu miesta hlásenej udalosti. Ak sa udalosť stala v byte, na pracovisku alebo v inom uzatvorenom priestore, treba operátorovi povedať adresu a číslo domu, poschodie, číslo bytu, meno majiteľa bytu, príp. ako nájsť dom (hlavne na sídliskách). Ak sa udalosť stala na verejnej komunikácii alebo na voľných priestranstvách, je potrebný stručný a výstižný popis miesta udalosti, napr. spomenúť typickú budovu nablízku, alebo križovatku, poslednú obec, odbočku, kilometrovník na diaľnici, číslo diaľnice a pod.
• Komu sa to stalo? Spomeňte čo najviac informácií o postihnutom: pohlavie, približný vek, počet postihnutých. Tieto informácie sú dôležité pre zabezpečenie adekvátnej pomoci.
• Informácie o Vás. Na záver je vhodné operátorovi povedať číslo telefónu, z ktorého voláte, keby Vám operátor potreboval zavolať späť, napr. pri hľadaní miesta alebo iných problémoch, ako aj Vaše meno a priezvisko.
• Ak je na miesto udalosti sťažený prístup (napr. neprejazdná cesta) alebo riziko ďalšieho nebezpečenstva (napr. výbuchu, nebezpečné látky, a pod.), nezabudnite na to upozorniť operátora.

Pri volaní na linku 112 sa zároveň držte týchto dobrých zásad:

• Zachovajte pokoj. Rozprávajte pomaly, zrozumiteľne a nahlas.
• Hovor uskutočnite z bezpečného a pokiaľ možno aj čo najtichšieho miesta.
• Buďte trpezlivý – počkajte, kým operátor zodvihne telefón. Nezavesujte telefón!

Operátor koordinačného strediska potrebuje tieto informácie aby sa vedel rozhodnúť, ktorá záchranná zložka môže poskytnúť najlepšiu a najrýchlejšiu pomoc. Môže sa stať, že operátor bude potrebovať ďalšie informácie i keď pomoc je už na ceste. Nepokladajte telefón dovtedy, kým operátor nezistí všetky informácie, ktoré potrebuje. Ak môžete zostaňte krátky čas na mieste odkiaľ ste volali.

Centrá linky 112

Centrá linky 112  s oficiálnym názvom koordinačné strediská integrovaného záchranného systému, sa nachádzajú v každom krajskom meste, čo znamená, že ich máme na Slovensku osem: v Bratislave, Trnave, Banskej Bystrici, Trenčíne, Nitre, Prešove, Žiline a v Košiciach. Koordinačné strediská sú v rámci celej republiky navzájom hlasovo i dátovo prepojené.
Pri príjme volania na číslo tiesňového volania 112 sa automaticky identifikuje číslo volajúceho a lokalizuje inštalačná adresa pevnej telefónnej stanice alebo poloha mobilného telefónu. Inak povedané: koordinačné stredisko integrovaného záchranného systému dokáže pomocou lokalizačného systému určiť na mape polohu volajúceho. Ak však viete, kde sa nachádzate, je pre rýchlejší zásah lepšie svoju polohu operátorovi okamžite oznámiť.
Po voľbe čísla 112 sa volajúci dovolá na najbližšie koordinačné stredisko integrovaného záchranného systému, kde ho operátor po opise udalosti prepojí na jednu, príp. viacero zložiek integrovaného záchranného systému. Moderný komunikačný systém umožní okamžitú reakciu záchranných zložiek, ktoré vyštartujú do 1 minúty od ohlásenia udalosti.
V každom koordinačnom stredisku pôsobí minimálne jeden operátor, ktorý je schopný vybaviť hovor na linku 112 v angličtine. Koordinačné strediská sú vybavené aj operátormi so znalosťou jazykov národnostných menšín.

Priemerný počet volaní na linku 112 sa pohybuje v závislosti od kraja od 800 až po 1600 telefonátov denne, z toho žiaľ len 8-10% je oprávnených.

Neoprávnené volania na linku 112:

Až 90 percent hovorov na linku 112 je neoprávnených. Tento fakt predstavuje veľký problém, pretože práve kvôli falošnému volaniu sa môže stať, že človek, ktorý je skutočne v núdzi, sa nedovolá potrebnej pomoci včas. Preto tiesňové číslo 112 nikdy nezneužívajte, aby ste neodopreli pomoc tým, ktorí ju skutočne potrebujú!

Tomu, kto zneužije linku tiesňového volania 112 môže byť uložená pokuta až do výšky   1659 Eur. Za zneužitie linky 112 sa považuje úmyselné vyžiadanie poskytnutia pomoci, ktorá nebola potrebná, alebo úmyselné blokovanie linky tiesňového volania.
Ak niekto na linku 112 oznámi poplašnú správu, ktorá nie je pravdivá a spôsobí tak nebezpečenstvo vážneho znepokojenia, dopúšťa sa trestného činu šírenia poplašnej správy a hrozí mu trest odňatia slobody na jeden až päť rokov.

Linka 112 a Európska únia

Vytočením čísla 112 sa kdekoľvek v Európe spojíte s operátorom, ktorý bude riešiť váš problém priamo alebo vás prepojí na príslušnú službu rýchlej pomoci.

Nemenej dôležité však je, aby ľudia číslo 112 poznali a správne ho používali. Až 60% zo všetkých telefonátov totiž predstavujú falošné poplachy.

Novinkou v EÚ je automatická technológia volania pomoci eCall, zabudovaná do automobilových vozidiel, ktorá v prípade dopravnej nehody automaticky kontaktuje linku 112. EÚ má záujem, aby boli od roku 2009 touto technológiou vybavené všetky nové automobily. Avšak na to, aby tento systém fungoval, by mali záchranné služby dostať a spracovať správu o mieste, na ktorom sa automobil nachádza.

Lokalizácia

Lokalizácia znamená, že pri každom hovore na linku 112 sa dá zistiť miesto, odkiaľ je hovor uskutočnený. Toto je dôležité preto, že častokrát človek v núdzi nevie popísať kde presne sa nachádza, alebo môže mať ťažkosti zrozumiteľne rozprávať. Lokalizácia však pomáha aj pri zisťovaní osôb, ktoré uskutočnili neoprávnené hovory na linku 112.

Informácie pre verejnosť §15 zákona NR SR č. 42-1994 o vivilnej ochrane obyvateľstva.pdf (4.87 MB)